Recenze představení AKCE K z pohledu Kláry Martacíkové

Želivský kláštor je impozantné miesto so špecifickým genius loci. Možno sú to lúče jesenného slnka, ktoré sa opierajú do priečelia chrámu, možno je to niečo zvlaštne vo vzduchu, čo ucítite, keď sa zhlboka nadýchnete. Ja si vždy vravím, že na mňa dýcha história.

Múry kláštora boli, sú a budú tichými pozorovateľmi udalostí, z ktorých mnohé sa do historických prameňov možno ani nezapísali. Sledovali životy ľudí, ich radosti a strasti, menej či viac dôležité udalosti a stáli pevne počas každej búrky.

Tie múry nám aj dnes majú čo povedať a myslím, že je nesmierne vzácne, že históriu, ktorá sa dochovala, zdieľajú nielen odborným výskumom, ale aj hlasom malej skupinky ľudí, ktorú spájajú spoločné atribúty, ako láska k miestu a najmä láska k divadlu.

Interpretáciou histórie kláštora odovzdávajú jeho príbehy divákom a zároveň sa sami pomaly stávajú jeho dejinami.

V septembri 2025 som mala možnosť vidieť umeleckú rekonštrukciu tragickej a nedávnej časti československej minulosti – Akce K, ktorou komunistický režim v 50. rokoch organizovane a násilne likvidoval katolícke kláštory a mužské rehoľné rády. Želivský kláštor vtedy slúžil ako internačný tábor pre mníchov.

Divadelníci pod profesionálnym a citlivým vedením režiséra Michala Hájka mi očami hlavnej hrdinky Kláry predstavili historické udalosti tak, ako sa stali, poprípade stať mohli. Mladá novinárka dostane svoje prvé zadanie – spracovať článok o Akci K. Postupne zistí, že osud jej rodiny je s Akcí K spätý  viac, ako by sa zdalo, keďže jeden z jej predkov bol veliteľom internačného tábora priamo v Želivskom kláštore. U Kláry na základe tohto poznania nedochádza k výraznému vnútornému konfliktu – ona toho predka vlastne ani nepoznala. Svojím pokojným  a pragmatickým prejavom len poukázala na to, že takmer každý z nás mal v rodine niekoho, kto vtedy stál na jednej, či druhej strane. A možno na oboch. Klára nesúdi – pozýva divákov, nech sa rozhodnú sami, ako sa k príbehu postavia. Ďalší členovia súboru v jednotlivých scénkach vykresľovali (a to veľmi uveriteľne) ťažkú a surovú atmosféru a ponúkali úvahy o tom, kto vlastne sme a kým dokážeme byť – či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Herecký súbor dopĺňal aj kláštor sám. Putovali sme jeho priestormi a mohli sme hádať či sa tá, ktorá scéna odohráva na približnom mieste, alebo in situ. Predstavenie bolo doplnené výkladom lektorky, ktorá divákom ponúkla dodatočné historické fakty. Alebo možno divadlo dopĺňalo výklad? Kto vie... Bolo opäť na divákovi, aby si vybral.

Akce K interpretovaná skupinkou šikových a talentovaných divadelníkov na mňa urobila veľký dojem a celý príbeh na mňa doľahol ako také memento. Toho čo bolo a čo si zbožne želám, aby sa neopakovalo.

Súboru držím palce a teším sa na ďalšie predstavenie za múrmi Želivského kláštora. Rovnako ako kláštor sám, aj oni nám majú čo povedať a ukázať 😊

Klára Martaciková